Podstatné drobnôstky... zo ženského sveta

Srdce jej muža jej dôveruje (Príslovia 31, 10-11)

Publikované 28.11.2016 v 12:57 v kategórii Zamyslenia, prečítané: 41x

...alebo aj srdce jeho manželky mu dôveruje

Kniha Prísloví nám poskytuje nie veľmi bohatý vonkajší, no zato výnimočný a detailný vnútorný opis súcej ženy. Celý opis začína otázkou: Kto nájde súcu ženu? Asi to teda nebude ľahká záležitosť. Jej hodnota je vysoko nad korále, alebo iný preklad hovorí, že jej cena je ďaleko nad perly. Jej cena je nesmierna. Je ako poklad nevyčísliteľnej hodnoty. Už ste niekedy videli film, kde niekto hľadal nejaký poklad? Taký poklad nie je vôbec ľahké nájsť. Nepovaľuje sa bežne niekde len tak pohodený pri ceste. Nie je vystavený na očiam všetkým. Obvykle býva veľmi dobre ukrytý, bežným pohľadom neviditeľný. Hlavný hrdina aj so zloduchmi, ktorí ho naháňajú musia prejsť často aj niekoľko krajín, aby ho našli. Stojí ich to veľa času, síl, námahy a prostriedkov. To ty si ten poklad – bežným pohľadom možno neviditeľná. Vedz, že pre tvojho muža, pre tvoje deti, pre tvoju rodinu je tvoja hodnota nesmierna. Videli ste už škaredú perlu? Perly alebo korále ľudia odpradávna obdivovali pre ich krásu. A keďže ich výskyt nie je bežný, je tomu úmerná aj ich cena. Takže po počiatočnej takmer tuctovej otázke, prichádza veľkolepé odhalenie: Tvoja hodnota je ďaleko nad perly.


Nájsť súcu ženu vôbec nie je bežná vec. Kto ju nájde našiel poklad. Tým šťastlivcom by mal byť manžel onej ženy. Aj o tom čítame hneď v nasledovnom verši, kde je napísané: „Srdce jej muža jej dôveruje.“ A zasa na inom mieste ju manžel takto chváli: Mnohé ženy sa dokázali statočnými, ale ty si ich všetky predstihla.“ (v. 28-29) Aká je to poklona! Už sme si celkom zvykli na to, že nás chvália naši kamaráti/kamarátky, známi, kolegovia, či kolegyne v práci. Kompliment sem, kompliment tam. Často sú to len vyprázdnené slová, ktoré však málo kto myslí vážne. Slová, ktoré sú povedané len tak zo zvyku, aby reč nestála. To všetko nám vravia ľudia, ktorí nás až tak dobre nepoznajú. Akú váhu však má, ak niečo o nás povie človek, ktorý nás pozná! Človek, pred ktorým neskryjete nedostatky svojho charakteru, či náladu. Človek, ktorý vie, kto ste. Musím priznať, manželova pochvala má inú váhu, povahu i hĺbku. Je to človek, ktorého už „neopijete rožkom“, veď s vami žije.


Prvé dva spomínané verše hlboko súvisia. Vystihujú totiž jedinečný vzťah medzi mužom a ženou. Ich vzťah je pre oboch požehnaním, pretože je založený na dôvere. Muž jej dôveruje, lebo je voči nemu otvorená a vnímavá. Nič pred ním neskrýva, netají, nevraví mu polovičnú pravdu, ani ju neprikrášľuje. Je pred ním sama sebou. Samozrejme, to isté platí aj o mužovi a jeho otvorenosti a vnímavosti. Sú sami sebou. Je to vzájomne oslobodzujúce, keď vedia na čom sú, čo môžu očakávať jeden od druhého.


Zdá sa vám to až rozprávkovo ideálne? Nemožné? Samozrejme, že sa stáva, že sklameme jeden druhého; že sa navzájom nepochopíme; že tá naša polovička až tak celkom nedotiahne to o čo sme ju/ho poprosili; prípadne spraví veci úplne ináč – po svojom. Toto je bežná súčasť reálneho života. Vzájomná dôvera však nie je postavená na našej dokonalosti, predvídateľnosti a schematickom konaní. Nie je postavená ani na tom, že manželia robia len to, na čom sa spoločne dohodli či spoločne prediskutovali. Vzájomná dôvera je postavená na princípe opísanom v 12. verši takto: „Robí mu dobre, a nie zle, po všetky dni svojho života.“ Naše motívy teda majú stáť na tom, že chceme tomu druhému len dobre. Ak sa aj veci nepodaria a vypáli to nakoniec zle, nie je nutné hneď zaujať obranný postoj a tomu druhému to rázne vytmaviť, alebo sa s ním vôbec nerozprávať; alebo vykričať na facebooku celému svetu, aký je on/ona zasa nemožný a neschopný. Skôr než necháme všetkým emóciám voľný priebeh, zastavme sa na chvíľku a spomeňme si na to, koho sme si vo svadobný deň brali. Vtedy sa všetko dalo, všetko bolo možné, všetko malo zmysel; všetko prikrývala slepá zamilovanosť a slepá až naivná vzájomná dôvera.

Rokmi strávenými v manželstve, spoznávaním sa v každodenných situáciách sa určite vylieči naša prvotná slepota. Láska a dôvera dostávajú denne poriadne zabrať. Avšak ak naším motívom je „Robí mu dobre, a nie zle, po všetky dni svojho života.“, potom sa naša dôvera stáva prepálenou, overenou a vyskúšanou.


Zakúšajte ju, je to výzva...

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?