Podstatné drobnôstky... zo ženského sveta

Vzácny porcelánový servis

Publikované 09.12.2016 v 10:52 v kategórii Úryvky z knihy, prečítané: 49x

---

Mama sa vybrala do podkrovia, očakávajúc, že tam nájde obyčajné staré riady. No keď otvorila škatuľu, pozerala na ten najexkluzívnejší porcelán, aký kedy videla. Každý tanierik bol individuálne vymaľovaný nezábudkovým vzorom. Šálky boli vykladané perleťou. Tanieriky a šálky boli lemované zlatom. Súprava bola ručne zdobená v bavorskej továrni, ktorá bola neskôr počas druhej svetovej vojny zničená, takže boli doslova nenahraditeľné.

Aj keď bola mama v tom čase v rodine už dvadsať rokov, tento porcelán nikdy predtým nevidela. Opýtala sa naň otca. Ale ani on tento porcelán predtým nikdy nevidel.

Nakoniec sa od starých členov rodiny dozvedeli príbeh tohto porcelánu. Keď bola Florence (stará mama, po ktorej porcelán ostal) veľmi mladá, dostávala tento servis po kúskoch. Neboli bohatou rodinou a keďže bol porcelán dosť hodnotný, dostávala ho k rôznym príležitostiam, ako boli narodeniny, konfirmácia, promócia, vždy iba jeden kus.

Prečo ho moji rodičia nikdy nevideli? Aby ste to pochopili, musíte niečo vedieť o povahe Švédov. Sme veľmi obozretný typ ľudí. Napríklad, moje dve pratety žili osemdesiat rokov v nádhernom viktoriánskom dome, ktorý pra-prastarý otec postavil začiatkom 19. Storočia. Najkrajšou miestnosťou v dome bol salón. No ten bol určený na prijímanie veľmi vzácnych hostí. A keďže významní hostia do domu skoro nikdy nezavítali, viete si predstaviť, ako často sme ten salón využívali.

Vždy, keď Florence dostala do daru kúsok toho porcelánu – bol taký vzácny a nenahraditeľný – že ho starostlivo zabalila do jemného papiera, uložila do škatule a skladovala v podkroví na veľmi významnú príležitosť. A keďže sa v rodine žiadna významná príležitosť hodná porcelánu nevyskytla, odišla moja stará mama do hrobu s tým, že najväčší dar svojho života nikdy nerozbalila a nepoužila.

Potom však servis dostala moja mama a tá ho veru používa až nehanebne – pri každej možnej príležitosti. Konečne sú tie veci von zo škatule.

Vždy, keď sa dáva nejaký dar, príjemca má dve možnosti.

Prvá možnosť: Ten dar je taký cenný, že s ním nemožno riskovať. Tí, ktorí sa držia tohto spôsobu, si uvedomujú, že keď sa dar vyberie zo škatule, nemusí ísť všetko hladko. Možno sa nebude dať vždy dobre použiť. Ostatní ho možno nebudú vždy obdivovať tak, ako by sme si želali. Možno sa dokonca rozbije. Vybrať dar zo škatule, v tom je vždy isté riziko.

Druhá možnosť: Ten dar je taký hodnotný, že sa musí vystaviť riziku.Tí, ktorí volia túto možnosť chápu, že ak sa dar zo škatule nevyberie, nikdy sa nepoužije. Nechať dar v škatuli znamená zmariť túžbu darcu. Žiadna tragédia nie je taká ako tragédia nerozbaleného daru.

Aj vám bol daný dar.


autor: John Ortberg

kniha: Ak chceš kráčať po vode, musíš vystúpiť z lode


viac o knihu tu

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?